Tlakové varenieje proces vareniajedlopod vysokým tlakompara, s použitím vody alebo tekutiny na varenie na vodnej báze, v hermeticky uzavretej nádobe známej ako atlakový hrniec. Vysokátlakobmedzuje varenie a vytvára vyššie teploty varenia, ktoré uvaria jedlo oveľa rýchlejšie.
Tlakový hrniec vynašiel v sedemnástom storočí fyzikDenis Papina funguje tak, že vytlačí vzduch z nádoby a zachytí paru vyrobenú z vriacej kvapaliny. Používa sa na zvýšenie vnútorného tlaku až o jednu atmosféru nad okolitý a poskytuje vyššiu teplotu varenia medzi 100 – 121 °C (212 – 250 °F). Spolu s vysokým tepelným prenosom tepla z pary umožňuje varenie za polovicu až štvrtinu času bežného varu.
V tlakovom hrnci možno variť takmer každé jedlo, ktoré sa dá variť v pare alebo tekutinách na vodnej báze.[1]Moderné tlakové hrnce majú množstvo bezpečnostných prvkov, ktoré zabraňujú tomu, aby tlakový hrniec udržal príliš vysoký tlak. Po varení sa tlak pary zníži späť na okolitý atmosférický tlak, aby sa nádoba mohla otvoriť. Bezpečnostný zámok zabraňuje otvoreniu pod tlakom na všetkých moderných zariadeniach.
PodľaNew York Times Magazine37 % domácností v USA vlastnilo v roku 1950 aspoň jeden tlakový hrniec. Do roku 2011 táto miera klesla len na 20 %. Časť poklesu bola pripísaná obavám z výbuchu, hoci to je u moderných tlakových hrncov mimoriadne zriedkavé, spolu s konkurenciou iných zariadení na rýchle varenie, ako napr.mikrovlnka.[2]Tlakové hrnce tretej generácie však majú oveľa viac bezpečnostných prvkov a digitálnu reguláciu teploty, počas varenia neodvzdušňujú paru, sú tichšie a efektívnejšie a tieto vymoženosti pomohli opäť k väčšej obľube varenia pod tlakom.
